O mne

Dovoľte mi predstaviť sa. Som Anna.

Som dcéra, manželka, mama …

Som Abanas. To je moje tak trochu umelecké meno.

Celý život som si myslela, že neviem kresliť, ale že vôbec! Vlastne aj preto som sa nestala učiteľkou.

Stala som sa železničiarkou. S červenou čiapkou na hlave som vypravovala vlaky osobné aj nákladné.

Medzitým som sa stala Buddy. Veľký kamarát malého čiernovlasého dievčatka z detského domova. Chodili sme na pizzu a do kina alebo len tak na prechádzku. 

Súčasťou tohto skvelého dobrovoľníckeho programu boli aj všelijaké prednášky a výcviky. Cez psychologičku, čo sa o nás v tomto programe starala, som sa dozvedela o hagioterapii.

Ide o skupinovú terapiu, kde sa pracuje s príbehmi z Biblie. Zvedavosť mi nedala a prihlásila som sa. Každé dva týždne sme sa stretávali a skoro všetci hovorili, ako sa im mení život. Len ja nič…

Predposledné stretnutie a príbeh o slepcovi Bartimejovi a o tom, ako ho ľudia okrikovali, aby nevyrušoval a bol ticho. Ale Ježiš sa pri ňom zastavil a opýtal sa ho: “Čo chceš, aby som ti urobil?”

Domáca úloha znela: opýtaj sa ”svojho Bartimeja”, ktorého si sa snažila umlčať, čo by chcel.

Môj Bart vykrikoval, že chce kresliť. Darmo som mu vysvetľovala, že nevieme kresliť, trval na svojom. A keďže som potrebovala byť na ďalšom stretnutí vykázateľná, zobrala som papier a ceruzku, pustila na internete videjko o kreslení… a nestačila som sa čudovať.

Ja neviem kresliť … to ten Bartimej.

Milujem hory. Najmä tie liptovské, lebo tam mám korene. Hoci som vyrástla na rovine, vždy ma to ťahalo tam hore, do kopcov. Moje prázdniny voňali liptovskou horou, hríbami a lesnými malinami. Nedávno som sa znova bola poprechádzať po liptovských holiach. Voňalo to tam rovnako. Horou, lesnými malinami a hubami. Dlho som kráčala aj bicyklovala hore kopcom, dolu kopcom, aj popri vode a cez lávky…

A tam, na Liptove, mi to docvaklo.

Že ďalšia kreatívna vec, ktorá prišla do môjho života v podobe vytvárania nových kúskov oblečenia a šperkov z vecí odložených na dne skrine alebo zavesených v sekáči, je dar. Že to, čo zošívam, že to nie sú len tričká. Že to sa zošíva kus mojej minulosti.

Moja mama mala veľký talent vyčarovať z vtedy (ne)dostupných materiálov útulnú domácnosť aj elegantné oblečenie. Len ja si to už veľmi nepamätám, lebo choroba priskoro prestrihla niť jej kreativite. 

A ja som nedokázala ani len gombík prišiť, navliekať niť do ihly bolo niečo, čo som nechcela robiť ani náhodou. Nebola to lenivosť, len akási zvláštna nechuť, niečo zablokované, zauzlené na tej nitke života.

Imported_Image

Začalo to tak, že mi vyskočila reklama na online kurz – tvorba šperkov z textilu. Vrátila som sa na tú stránku kurzu niekoľkokrát. Pozorovala som so začudovaním, čo to so mnou robí, ako mám “motýliky v bruchu”. A potom sa zrazu ten uzlík na nitke môjho života rozuzlil a ja som navliekla niť do ihly … a ohromne ma to začalo baviť. Odomkla sa truhlica s dedičstvom po mame. Na mojom pracovnom stole sa okrem rôznych druhov papiera na grafickú tvorbu začali objavovať aj ihly, nite, korálky a kúsky látok.

A prišiel nápad skombinovať papier a textil. 

Vitajte v mojom svete farieb, obrázkov, bavlniek na vyšívanie, kúskov látok … a tiež  počítačových programov na úpravu fotiek, pomocou ktorých sa obyčajná fotka mení na neobyčajnú.

Vitajte vo svete Vyšívaných fotiek. 

Anna Banášová

IČO: 54198569

DIČ: 1081309515

Adresa: č.d. 177 Hoste 92545

Email: anna@vysivanefotky.sk

Nie som platca DPH